Život ide ďalej ...

28. srpna 2012 v 19:50 | Saja
Stála som v zástupe ľudí v čiernom. Myslela som na ňu. Ani som si neuvedomila že mi slzy nekonečne
stekajú po tvári.,,Už neplač," počula som niječí nežný.Nevedela som rozoznať čí je .
Na to som bola priveľmi zle.
,,Úprimnú sústrasť,"počula som pred sebou.Nedokázala som vydať nijaký iný zvuk len plač.
,,Povedal som , neplač !"počula som prísny hlas.
,,Dámy ako my neplačú na verejnosti ,"počula som ženský hlas.
Nijak som ich však nevnímala . Na to som priveľmi slabá.Z toľkého plaču ma bolela hlava.
Z toľkého plaču ma bolela hlava. Myslela som že sĺz je obmedzený počet.Mýlila som sa .
Od dnešného dňa som vedela že ich je nekonečno.
Nedokážem viac žiť,stále mám v hlave ju. Moju matku.Nedokázala som pochopiť prečo
taká užasná žena ako ona. Boh ma sklamal na plnej čiare.Ona však vravela že každý raz musí
umrieť.Vraj si to niečím vyslúžila.No ubezpečovala ma že bude sa na mňa v nebi pozerať , že
bude dávať pozor.Nedokážem už premýšľať je to bolestvé . Lebo viem že v každej myšlienke
bude ona. ,,Eloise , už neplač ,"zahriakol ten ženský hlas.
Zrazu mnou niekto potriasol. ,,Eloise , idú ju pochovať ..Vnímaj už svet . Tvoja matka by si to tak priala."
Pokúsila som sa prehltnúť tú hrču čo sa mi urobila v hrdle. Nevydarilo sa to.Iba som znova cítila slzy na
mojich lícach. Čo ak je to nočná mora? Pretrela som si oči .Nič všežko bolo rovnaké.
Videla som hnedú krasnú , pre niektorých briliantnú rakvu.Pre mňa to bola však skaza . Vedela som že v nej
sa nachádza moja mamička.
Zaregistrovala som že hlasy patrili lady Jeane Howardovej a ten prísny môjmu priateľovi Mikovi Gasonovi.
Vždycky som bola voči chorobám ľahosstajná, až kým moja matka nedostala rakovinu.
Pohreb sa skončil . Mal sa začať kar. No ja som tam nedokázala zostať. Mikovi som povedala som:
,,Idem domov." ,,Eloise , čakaj !"kričala na mňa lady Howardová. Pokrútila som hlavou a rozbehla som sa preč.
Slzy mi tiekli po lícach.Ocitla som sa v New Yorku. Bolo krásne počasie.Pred rokom by som to obdivovala
no teraz som na to nemala silu. Okolo mňa chodili páry, kamarátky , biznismeni ...Smiali sa.
Akoby sa nič nestalo. Život ide ďalej .....
 


Komentáře

1 Nin Nin | 28. srpna 2012 v 19:57 | Reagovat

Parádne to je =)

2 Saja Saja | Web | 28. srpna 2012 v 19:58 | Reagovat

díki :)

3 Kari & Chilli Kari & Chilli | Web | 28. srpna 2012 v 20:08 | Reagovat

Bezvadné =o))) a o blogu  ani nemluvím  nádherný =o)))))

4 Saja Saja | Web | 28. srpna 2012 v 20:26 | Reagovat

díki :))

5 iwulla. iwulla. | Web | 28. srpna 2012 v 20:40 | Reagovat

aj keď je smutný, tak je to nádherné :).

6 Saja Saja | Web | 28. srpna 2012 v 20:56 | Reagovat

ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama