Červen 2012

Budem stolárka no :D

28. června 2012 v 20:23 | AdeLe

Adminka AdeLe :)

27. června 2012 v 20:39 | AdeLe


Ahoj som vaša adminka a nemám k sebe čo napísať ... Vážim si váše všetky návštevy . Viem desing môjho blogu
je nahovno , ale kto sa to má učiť robiť :D Robím síce trápne príbehy ale tak aspoň je to moja tvorba :)
Rozmýšľam čo sem napísať moree :D Inak kto chce spriateliť napíšte , rada si spriatelím :) :)

Čokoláda a niečo o nej

26. června 2012 v 15:30 | AdeLe
Slovo čokoláda má pôvod v jazyku Nahuatlov, pôvodných obyvateľov stredného Mexika.

Ľudia ktorý jedia čokoládu napr. 4 krát do týždňa sú štíhlejší ako tí čo si ju doprajú raz za čas .

Účinky čokolády poznali už Indiáni a Aztékovia. Kakaový nápoj im dodával silu do boja.

Casanova pil horúcu čokoládu namiesto šampanského a nazýval ju elixírom lásky.

Do Európy priviezol kakaové bôby španielsky dobyvateľ Hernando Cortés v polovici 16. storočia.

Aztékovia pili čokoládu ochutú korením .

Sám aztécky kráľ Montezuma veril, že afrodiziakum má silné účinky, a preto denne vypil až 50 malých mocca šálok tohto vzácneho nápoja.

Pre Aztékov bola čokoláda posvätným nápojom.


Napriek tomu, že bol tento nápoj americkými objaviteľmi doporučovaný pre svoje povzbudzujúce účinky, v Európe sa mu veľkej obľuby spočiatku nedostalo.




Dievča v bielom rúchu

25. června 2012 v 21:16
Nevinné dievča bolo ,
dospela príliš skoro ....
Sedela pred svojím domom na pni ,
presnívalo svoje sny dlhé dni.
No nedokázala splniť svoj sen ,
Snívala o ňom len .....
Plakala celé dni a noci ,
láska ju mala vo svojej moci .

Bol to obyčajný chlapec z dediny,
netušil že kvôli nemu plače celé hodiny...
Dievča sa však pozviechalo,
včera poslednýkrát zavzlykalo..
Dnes je z nej dievča silné na vek svoj ,
len banuj chlapec moj ! ;)

Cesta do neznáma

23. června 2012 v 19:30
Poznámka : Obrázok som upravovala ja

Zobudila som sa na bolesť v krku .. Pozrela som sa na 2 ľudí sediacich predo mnou. Spomenula som si že súto moji rodičia . ,, Pamätáš si na nás Betka ?" opýtali sa mňa s nádejou v očiach . Prikývla som .. Ic oči zažiarili radosťou. Pozrela som sa von oknom.Míňali sme neznámu krajinu.. Viem však jedno.. Nachadzali sme sa vo vlaku , v kabínke. Rodičia mi začali rozprávať príbeh nejakého dievčaťa ktoré trpí unikátnou chorobou .. Totiž to keď zaspí všetko zabudne. Nie všetko. Potom mi povedali že som ako to dievča .. Smutne som prikývla a opýtalala som sa ich kam ideme . Povedali mi že do Bulharska. ,,Som unavená , " povedala som . ,, Veď si len vstala ! " hystericky sa rozkričala mama . ,, Len si pospi srdiečko ,"povedal otec a obrátil sa k mame , ,, veď jej to povieme znova.... Zobudila som sa neskoro v noci .. Predo mnou spali neznámi cudzinci. Muž a žena .. Žena mala napuchnutú tvár. Bála som sa ... Nachádzala som sa v neznámej krajine , ktorú som nestihla registrovať .. Chcela som sa ich opýtať kde sa nachádzame ale nechcela som ich zobudiť.Znova som sa zobudila.Predo mnou sedeli cudzinci . Muž s utrápeným pohľadom sa na mňa pozeral s nádejou ... Žena plakala , mala napuchnutú tvár , zrejme od sĺz . ,, Som tvoj otec a toto je tvoja matka , " povedal môj otec ...Slzy mal na krajíčku .... ,,Ideme na dovolenku do Bulharska ..." doplnila ho žena .. Prikývla som hlavou . Sú to moji rodičia ?? Nedokázala som nájsť odpoveď....
....
Pomaly sme dorážali do Bulharska , rodičia mi povedali príbeh o dievčati , ktoré keď zasspí zabudne na všetko .. Potom to dvojhlasne ukončili tým že to dievča som ja . Snažila som sa nezaspať .. Bála som sa toho .. Nechcela som zabudnúť .. Už nie .. No nedalo sa to .... Vždy keď sa mi privierali viečka som si opakovala že ak zaspím , na všetko zabudnem .. Že znova budem cestovať do neznáma . Modlila som sa k Bohu ... Nak mi dá silu nezaspať .... No nebola som silná ... Ani pán Boh ma nevyslišal ... Zaspala som ... Prvýkrát sa mi sníval sen . Bol nádherný ... Snívalo sa mi o pánovi na ktorého pohľad ma upokojil , síce nebol nádherný . Chcel aby som mu podala ruku . Ja som mu ju bez váhania podala .. V jeho ruke som cítila neopísateľný pocit bezpečia . Priviedol ma k jednej bráne. Povedal mi že je Pán Boh a vyslišal moje prosby ... Že sa rozhodol ukončiť trápenie mojich rodičov .. Že na nich budem dávať pozor a ochraňovať ich ... Vstúpila som do tej brány .....
....
Rodičia sa zobudili ... Čakali na prebudenie svojej dcéry .. Neprebudila sa ... Našli v jej vrecku papierik ..Bolo na ňom napísané : Milý rodičia už sa netrápte , nachádzam sa na mieste kde vás vidím a a ochraňujem .. Neplačte že ste o mňa prišli , lebo aby ste vedeli vždy som pri vás :)

KONIEC

Zlomené srdce

21. června 2012 v 19:22
Nie vždy je to rozprávkovo dokonalé ,
môže to mať na svedomí tvoje stroskotanie.
Stáva sa to často,
Tá eufória z lásky trvá krátko ..
Prežila som to raz,
Nie je to vždy prehliadka dokonalých krás.
Preto viem že zdanie klame,
Prídeme na to až keď sa nám niečo zlé stane.
Prestala som sa preto jedného dňa smiať ,
začali slzy z mojich očí kvôli tebe liať.
Kým si si užíval s ňou,
kruto som zistila že nie si môj ....
Bolo to obdobie zbytočných časových strát ,
Zamilovala som sa posledný krát .....

Prvý članok k tejto rubrike

18. června 2012 v 8:21
Takže máme prvú hodinu informatiky :) a just teraz ma kopla múza :) colorizovala som na tajnáša , a tento članok nie je výnimka :) ale pome k veci toto je tá colorka :)